Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov

Tátoš a človek - Ľudo Ondrejov

Vykročil Pejko do snehu, zapotácal sa a padol na predné kolená. A na stopách, ktoré za ním v čistom snehu ostali, bolo vidieť, že ani na zadných nohách nemá už podkovy, ktoré pri každom kroku zvonkaním či dupotom hlásali, že je robotným otrokom človeka, v jeho službách sa narodil a v nich i pominuť sa musí. Razom akoby ho veľká a tmavá noc bola objala, tichá a nehybná, do nej letí, do nej sa potápa. Pred sebou v hlbinách vidí širočizne polia,pusté a mlčanlivé, na nich sa belejú kostry státisicov koní. Sú to polia svetovej vojny, pokryté kostrami jeho zahynuvších druhov.

Product names and technical specifications are provided by merchants. Always confirm the exact variant in the merchant’s checkout.