Popis produktu

U mnohých politikov dodnes existuje presvedčenie, že médiá, najmä tie verejnoprávne, by im mali slúžiť. A stať sa možno tak trochu aj ich nástrojom v politickej aréne. Soňa Gyarfášová: Médiá v službách totality. Ako si režim vytvoril vlastnú pravdu (str. 27) Haló, tu Bratislava, ozvalo sa pred 95 rokmi v rádioprijímačoch na území Slovenska. V ten rok sa začala písať história Slovenského rozhlasu na Slovensku. O tridsať rokov neskôr sa na obrazovky dostali prvé zábery Televízneho štúdia Bratislava. Verejnoprávne médiá na Slovensku teda v roku 2021 oslavovali významné výročie. Napriek desaťročiam ich existencie stále prebieha boj o ich podobu, nezávislosť a vplyv. Slovenská televízia a rozhlas aj dnes čelia spochybňovaniu ich existencie potrebujeme v čase slobodných médií a rozsiahleho mediálneho trhu verejnoprávne médiá? Prečo by malo vôbec existovať médium v područí štátu? Túto polemiku je dôležité viesť, no je takisto dôležité uvedomiť si, akú úlohu by verejnoprávne médiá mali mať. Súkromné médiá samozrejme môžu zodpovedne plniť úlohu strážcov demokracie, efektívne vedia kontrolovať politikov, informovať aj vzdelávať, no často je ich motiváciou zisk. A tak mnohé dôležité alebo menej zaujímavé informácie jednoducho vynechávajú. Nie vždy je sledovanosť či čítanosť zárukou kvality. Tu by mali ich prácu suplovať verejnoprávne médiá pre čitateľov z národnostných menšín, pre ľudí s hlbším záujmom o spoločenské problémy, pre milovníkov úzkoprofilovej kultúry. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia za rok 2021 na to upozorňuje šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová aj mediálny expert Braňo Ondrášik. Obaja ukazujú len neďaleko, za naše hranice, kde sa verejnoprávne médiá stávajú hlásnou trúbou vládnych garnitúr. Bývalý šéf spravodajstva STV Ján Füle vie o podobnej skúsenosti hovoriť aj priamo zo svojej práce v 90. rokoch sa myšlienka slobodnej televízie rýchlo rozplynula s príchodom Vladimíra Mečiara, ktorý STV vnímal skôr ako vlastný mocenský nástroj. Televízia a rozhlas pritom bojovali za svoju slobodu po desaťročia, napríklad v roku 1968, keď Štefan Horský vysielal niekoľko dní na rozhlasové vlny reportáže o okupácii z ilegality. Nielen jeho životnú cestu v médiách nájdete v rubrike Príbehy. O tom, ako to vyzerá, keď médiá slúžia totalitnému režimu a ako si vytvárajú vlastnú pravdu, píše v štúdii reportérka Slovenského rozhlasu Soňa Gyarfášová. Dnes, v 21. storočí, musia verejnoprávne médiá čeliť novým fenoménom aj starým výzvam. Ani dnes nie sú imúnne voči politickým zásahom či už ide o priame nátlaky na televíziu a dosadzovanie politicky pohodlných ľudí alebo o verbálne útoky politikov na novinárov. Z druhej strany je tu tlak rýchlych správ a sociálnych médií, ktoré viac prajú jednoduchým a často skresleným až konšpiračným správam. Verejnoprávne médiá by mali stáť v čele boja proti dezinformáciám v časoch, v ktorých žijeme. Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin