Popis produktu

Údolie sa odohráva v africkej autokratickej krajine, kde vládne vojsko terorizuje časť civilného obyvateľstva. Vzdialenosť tu však nezohráva úlohu, pretože situácia je až prekvapivo podobná tej našej – a to nielen blízkosťou vojny, ale i snahou štátu obmedzovať občianske slobody. Vzájomne prepojené príbehy vyrozprávané taxikárovi v meste ležiacom na okraji konfliktu vychádzajú z reálnych faktov, zároveň sú tou najslovenskejšou knihou, akú Marek Vadas doteraz napísal. O AUTOROVI Marek Vadas (*1971) vydal knihy Liečiteľ, Čierne na čiernom a Zlá štvrť, ktoré sa odohrávajú v africkej kulise. Jeho rukopis je v nich ovplyvnený domorodým ľudovým štýlom rozprávania, v ktorom sa miešajú skutočnosť a fantázia, mágia a čierny humor, absurdita a temné existenciálne tóny. V ďalšej knihe Šesť cudzincov sa vrátil na Slovensko — jej témou je zabudnutý protirómsky pogrom, následné mlčanie spoločnosti, nepriznaná vina a individuálna i spoločenská pamäť. Debutoval v roku 1994, napísal osem kníh pre dospelých, tri pre detských čitateľov a je laureátom Ceny Anasoft litera, najprestížnejšieho slovenského ocenenia za prozaickú tvorbu. Jeho diela boli preložené do pätnástich jazykov. UKÁŽKY Z KNIHY Svoju prvú naozajstnú futbalovú loptu som dostal od strýka, mohol som vtedy mať asi osem rokov. Podával mi ju s vážnou tvárou a slávnostným gestom. Situácia si to vyžadovala, pretože o takej lopte som sníval a podobnú nemal nik v okolí. Nebola to profesionálna futbalová lopta, k takej sa v tých časoch u nás nedalo dostať za žiadnych okolností. Bola z imitácie kože a mala aj tie záhyby po švoch, či už reálnych alebo falošných. Dva dni som si ju kopal sám na dvore o múr domu, mal som strach vyjsť s takou vzácnosťou medzi ľudí. Čo ak ju niekto rozkopne? Ale taká lopta je nanič, ak sa ňou nepopýšite pred ostatnými, neobdivujete so spolužiakmi. Aj otec ma povzbudil, aby som sa šiel hrať von, a tak som sa na tretí deň vybral s loptou pod pazuchou k železničnej trati, pri ktorej bola najvhodnejšia plocha na futbal. Skúšal som si s ňou rôzne finty a čakal na spolužiakov, nech vidia, ako vyzerá skutočná lopta. Čaká nás konečne poriadna hra. Ako prvý sa však zjavil Leopold, drgol do mňa a loptu mi bez slova drzo vzal. Nedokázal som za ním ani zakričať. Bola to chvíľa, keď sa mi zrútil svet, moje detstvo sa prelomilo na dve časti, moment, keď som zistil, že ľudia sú zlí. Keď som doma povedal, čo sa stalo, otec prisľúbil, že to vyrieši, zlodej bude potrestaný a lopta sa vráti, nemám sa strachovať, prinajhoršom mi kúpi novú. No čas bežal a nič sa nestalo. Futbal sme hrávali s plastovými mäkkými loptami, ktoré veľa nevydržali. Pri každom zápase na mňa prišla chvíľa, keď som sa nad svojou krivdou dojímal. Ozajstnú profesionálnu loptu som si potom kúpil sám, už ako dospelý, no iba som si ju vyložil na čestné miesto a nikdy som do nej ani nekopol. Na strýka, trojdňové šťastie a následnú krádež som si spomenul počas cesty vlakom, keď som vedľa trate spoznal naše miesto, na ktorom som strávil hodnú časť svojho detstva. (str. 23) Oči mal prázdne ako bez ducha a pohyboval sa ako handrová bábika, ktorá z nejakého dôvodu chodí a drží sa viac-menej vzpriamene. Dovtedy však k doktorke stihli prísť ďalší traja noví pacienti. Jeden o trochu starší, ďalší dvaja približne v jeho veku a pôsobili na mňa takmer rovnako, utiahnuto a zmätene, takže som bola zamilovaná štyrikrát, neúspešne, ako som si už zvykla. Keby som od šoférov na výpadovke vyberala mýto za výjazd z mesta, viac by som si pokecala s každým z nich. Spomenula som tých čudných pacientov Etele, čo robí na trhu omelety, a tej bolo okamžite všetko jasné, hneď vedela, že to budú vojaci, čo zabíjali dedinčanov, a teraz sa vrátili z výpravy. Sú zakliati a niet im pomoci, mám sa pozerať po iných. Nejaký čarodejník zariadil, aby sa v ich hlavách prebudilo svedomie a zožerie ich zvnútra, až z nich zostane len úplne prázdna schránka. Rozprávala tak, akoby to bola všeobecne známa vec, no ja som z tých rečí bola celkom mimo, lebo dovtedy som o žiadnych vojakoch na západe nepočula, nečítam noviny a v televízii u susedy pozerám len súťaže s pesničkami, ale ona trávi celé dni na trhu a tam sa dozvie všetko, ľudia zo stánkov s maskami jej povedali tie veci o svedomí, čo vie zožrať rozum aj všetko pod kožou. Nepotešila ma, pretože okrem tohto nového typu pacientov sa u doktorky v čakárni žiadni potenciálni nápadníci neukazujú. Okrem tých nešťastníkov som obsluhovala len starenky, alebo mamy s chorým drobizgom. (str. 113)